Vlnka za vlnkou, vlna za vlnou, rieka plynie v diaľ, až do perejí, kde sa rozdvojí, tam bol ostrov Kormorán...tam v drsnej divočine kde pod korunami mohutných topoľov páliaca žihľava a mračná komárov chránili hniezda kormoránov pred zvedavcami, dnes už len vlnky ticho ševelia tým čo načúvať rieke vedia, že ten divo romantický ostrov už dávno zatopila voda a spomienky naň odplavil čas.
Ten starý príbeh o Ostrove kormoránov poodhalil Dunaj i dvadsiatke cykloturistov ktorých kolesá zvírili prach ciest na miestach spätých s jeho minulosťou v malebných zákutiach Dunajských luhov ktoré nestihli zaliať vody Gabčíkovskej nádrže. Ponúkol im však aj prítomnosť pri pohľade na nedoziernu panorámu Hrušovskej zdrže, plavbu kompou ako aj pôsobivý pohľad na sústavu kaskád na starom toku Dunaja. Prechádzajúc priehradu pri galérii Danubiana na mieste kde v areáli vodných športov Čuňovo vodáci divoké vlny Dunaja krotia sa tak príbeh jeho premeny symbolicky uzatvoril a spomienkou sa definitívne stal.
Putování ke hradu Buchlovskému a panstva jemu náležácému roku pána 2014, dňa jedenatricátého jak ho spísal a namalovau kronikár odílu vozú dvojkolových nohama postrkovaných kerí též velocipédisté zvaný sú. Od vjeku trinástého trčí na vrchu skalnatém v zemi moravské hrad zvaný též Buchlovský. Mnoho a mnoho pánú sa vystrídalo na ňem a premnoho príbjehú odehrálo. Sláva jeho a vjehlas veliký donésel sa do ušú velocipédistú Mauackých . Tak opreli sa oni silnú nohú do pedálu kouových aby dopríli oku zvjedavému spočinút na tej kráse velebenej. Šuhaji a roby pevné nohy majú no také dálky aj tak šlapat nevládzú. Tak uznésli sa že veru radši až z Kopčan oni pojedú nech si tý nohy nezederú. Aj sa im veru do Hodonína nohama veselo betálma krúciuo, hepám veselo sa brblauo a chuapom tak isto. Co čert nesceu za Hodonínem zrázu zem hrbatá a nohama sa ledvaj prepletá. Na brbotaní už čas nezostáva lebo jazyk už sa do retázky zamotává. Snád aj k pánbíčkovi sa nejedna duša obracá proč to trápení konca...
Komentáre
Zverejnenie komentára