Vlnka za vlnkou, vlna za vlnou, rieka plynie v diaľ, až do perejí, kde sa rozdvojí, tam bol ostrov Kormorán...tam v drsnej divočine kde pod korunami mohutných topoľov páliaca žihľava a mračná komárov chránili hniezda kormoránov pred zvedavcami, dnes už len vlnky ticho ševelia tým čo načúvať rieke vedia, že ten divo romantický ostrov už dávno zatopila voda a spomienky naň odplavil čas. Ten starý príbeh o Ostrove kormoránov poodhalil Dunaj i dvadsiatke cykloturistov ktorých kolesá zvírili prach ciest na miestach spätých s jeho minulosťou v malebných zákutiach Dunajských luhov ktoré nestihli zaliať vody Gabčíkovskej nádrže. Ponúkol im však aj prítomnosť pri pohľade na nedoziernu panorámu Hrušovskej zdrže, plavbu kompou ako aj pôsobivý pohľad na sústavu kaskád na starom toku Dunaja. Prechádzajúc priehradu pri galérii Danubiana na mieste kde v areáli vodných športov Čuňovo vodáci divoké vlny Dunaja krotia sa tak príbeh jeho premeny symbolicky uzatvoril a spomienkou sa definitívne stal.