Cyklotúra cesta priateľstva očami jednej z tria statočných hájacich farby SCK Záhorák ktorej ani májový dáždik dojmy nezatienil.
Ráno bolo nevrlé v MA v BA už nepršalo, len zima bolo pri registrácii, ale keď to o 9:30 odstrelili a začalo sa to rútiť a cengať cez BA za doprovodu Polície tak aj slnko sa začalo usmievať a bolo teplo a fajn. V Kitsee si nás prevzala rakúska polícia a odprevadila nás až do Nikelsdorfu kde bola občerstvovacia prestávka. Po posilnení sme v davovej psychóze rútili sa k našim južným susedom cez Hegyeshalom do cieľa v Mosonymagyar Városu, kde nás čakala jedlo, country muzika a tombola. Väčšinou vyhrávali susedia maďari, snáď na rok sa aj nám podarí. O 17.hod. bol odchod z doprovodom, ale nechcelo sa nám čakať, tak sme takmer väčšina odchádzali domov o 15.30 cez dunajskú hrádzu do BA a vlakom s 1 defektom do MA. Domov sme si priniesli dobrý pocit zo 110km akcie a úsmevné zážitky. Jarka T.
Putování ke hradu Buchlovskému a panstva jemu náležácému roku pána 2014, dňa jedenatricátého jak ho spísal a namalovau kronikár odílu vozú dvojkolových nohama postrkovaných kerí též velocipédisté zvaný sú. Od vjeku trinástého trčí na vrchu skalnatém v zemi moravské hrad zvaný též Buchlovský. Mnoho a mnoho pánú sa vystrídalo na ňem a premnoho príbjehú odehrálo. Sláva jeho a vjehlas veliký donésel sa do ušú velocipédistú Mauackých . Tak opreli sa oni silnú nohú do pedálu kouových aby dopríli oku zvjedavému spočinút na tej kráse velebenej. Šuhaji a roby pevné nohy majú no také dálky aj tak šlapat nevládzú. Tak uznésli sa že veru radši až z Kopčan oni pojedú nech si tý nohy nezederú. Aj sa im veru do Hodonína nohama veselo betálma krúciuo, hepám veselo sa brblauo a chuapom tak isto. Co čert nesceu za Hodonínem zrázu zem hrbatá a nohama sa ledvaj prepletá. Na brbotaní už čas nezostáva lebo jazyk už sa do retázky zamotává. Snád aj k pánbíčkovi sa nejedna duša obracá proč to trápení konca...
Komentáre
Zverejnenie komentára